Jóga (zo sanskritu zapriahnutie/pripojenie) je filozofický smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca z Indie.
Jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl. Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga sútra.
Na západe mnohí ľudia pod pojmom jóga chápu len telesné cviky, tzv. ásany, vedúce okrem iného k prečisteniu mysle.
Základným cieľom jógy je oslobodenie duše od hmoty (telesnosti), aby sa duša priviedla do stavu čistého vedomia
(čiže - ako sám názov naznačuje - získanie jednoty alebo stotožnenia s duchovnou podstatou).
Prostriedkom k tomuto cieľu je sebaovládanie a sebazdokonaľovanie ľudskej psychiky a psychofyziológie (meditácia, sebaovládanie a isté telesné cvičenia).
Vek jógy je neistý. Prvýkrát sa spomína v stredných Upanišádach. To znamená, že teoretické a filozofické základy jogy sú vo Védach, najstarších indických svätých spisoch z doby okolo 3500 pred Kr.
Podľa druhu človeka hľadajúceho Boha existujú viaceré spôsoby/cesty/oblasti jógy, najmä:
Karmajóga (jóga nesebeckého konania) - cesta milosrdenstva a dobrých skutkov. Bhaktijóga (jóga oddanej lásky k Bohu) - cesta lásky obsahujúca oddanosť človeku a ostatným živým tvorom ako smerovanie k Bohu.
Krijajóga (jóga činu) - cesta pre tých, ktorých priťahujú rituály.
Džňánajóga (jóga intelektuálneho poznania) - táto jóga je intelektuálna cesta, a preto vyžaduje pochopenie Véd a Upanišád.
Háthajóga (jóga duševnej a telesnej harmonizácie; telesná jóga) - táto forma je najrozšírenejšia na západe (Európa/USA) .
Slúži tam najmä na zlepšenie telesného zdravia; je známa najmä prostredníctvom ásany - fyzických cvičení pútajúcich telo k mysli.
Cieľom je uviesť protikladné sily organizmu do súladu.
Uplatňuje sa zásada, že sa telo najprv musí zbaviť porúch získaných nesprávnou životosprávou a povrchným dýchaním.
Rádžajóga (k oslobodeniu vedúca jóga celistvosti; kráľovská jóga) - zhŕňa všetky menované jógy pri hľadaní osvietenia.
Cvičenia jógy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu.
Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými ásanami, ďalej fáza hlbokého uvoľnenia, ako aj meditácia.
Účinok jógy sa dosahuje sebazdokonaľovaním, premýšľaním, cvičením techník jógy v dennom živote.
Tým získavame schopnosť neznervózňovať sa, prijímať veci tak, ako sú, brať ich ako prirodzený proces a tým získať silu.
Schopnosť problémové situácie vyriešiť správne.
Ajurvéda vo svojej podstate je úzko spojená s výukou jógy, ktorú chápe ako systém psycho-fyzických cvičení na udržanie dlhého a zdravého života.